(ČZ 19/2024) Tradičná teológia dlho ženy a ženskú teologickú reflexiu prevažne ignorovala alebo karikovala. O ženách sa súdilo, že nemôžu prispieť ničím teologicky relevantným.
„Niektoré knihy, písané ženami, pokiaľ boli čítané ako anonymné diela, boli pokladané za dôležité, pokiaľ neboli objavení ich autori. Ženské autorstvo okamžite zmenšilo hodnotu diela. Ženy neboli videné ako subjekty teologickej antropológie. Generické slovo ʹčlovekʹ v kresťanskej teológii bolo v skutočnosti ʹmužʹ.
Obraz ženy
„Obraz ženy, ktorý sme v západnom svete dvadsiateho storočia prijali v procese socializácie, je obraz ženy ako menej dôležitej osoby než muž, obraz ženy, ktorej sférou je domov a rodina a ktorej hodnota je zakotvená v rodení a výchove detí. Na rozdiel od toho je mužskou oblasťou oblasť práce, peňazí a „skutočného sveta“. Pre tento dôraz na svoje poslanie pri rodení a výchove detí, je žena spájaná s telom a nie s mysľou a bola pokladaná za intelektuálne slabšou... Aj keď bol verbálne vyzdvihovaný význam rodenia a výchovy detí, bola kladená nízka hodnota na toto poslanie v ekonomickom ohľade. Aj sociálne bolo toto poslanie nízko hodnotené. Ženy boli vedené k tomu, aby rešpektovali „cnosti“ miernosti, poslušnosti a odriekania. Boli vedené tak, že útok nepatrí „dáme“...
Hodili sa mužovia naozaj lepšie pre politickú moc a sociálnu prácu ako ženy? Boli ženy skutočne lepšie vybavené pre výchovu detí ako muži?
Ženy začali skúmať tradičné argumenty pre svoju subordináciu a začali odmietať určenie, ktoré popierajú rozvoj ich osobností. Sexizmus v Biblii a v tradícii sa stal prvý raz v dejinách predmetom rozsiahlých vedeckých štúdií.
Ježišova mužskosť
Citlivým kristologickým bodom je neprimeraný dôraz na Ježišovu mužskosť. Táto jeho historická špecifickosť sa chápe ako ontologická nevyhnutnosť a používa sa ako argument pri vysvetľovaní kňazstva ako mužského privilégia. Má dôsledky pre cirkevné štruktúry v rímskokatolíckej cirkvi, ospravedlňuje podriadenosť žien a ich vylúčenie z určitých služieb v cirkvi. Zneužitie faktu Ježišovej mužskosti, ktoré vidí inherentnú súvislosť medzi jeho autoritou a autoritou iných mužov, je zrejmé vo vyhlásení rímskej kúrie k problému kňazskej služby žien (1976). Podľa tejto deklarácie jedná kňaz na mieste Krista. Medzi Kristom a jeho služobníkom musí existovať „prirodzená podobnosť“. Renther k tomu poznamenáva, že z reprezentácie Krista sa nevylučuje černoch, Číňan alebo Holanďan. Tesárovho syna smie predstavovať bohatý prelát a Spasiteľa hriešnici. Tento nevieryhodný kristologický argument nezohľadňuje oslobodzujúci ráz židokresťanskej tradície a neberie sa do úvahy ani poznatok historického výskumu, že ženy patrili do úzkeho okruhu Ježišových učeníčok. (E. Moltmann-Wendel).
Víťazný patriarchát
Vo fenomenologických štúdiách sa často objavuje pojem „patriarchát“. Znamená vládu mužov, doslova otcov. Odlišný pohľad na prvopočiatočnú organizáciu ľudských vzťahov zastávala skupina vedcov inšpirovaná bádaním J. J. Bachofena. Na základe štúdie antických spisovateľov, práva, zvykov a tiež mýtov dochádza Bachofen k záveru, že prvotným stredom rodiny v raných ľudských spoločenstvách boli matky. Podľa jeho presvedčenia boli ženy v centre a pri zdroji civilizácie. Je možné, že už pred 30-70 tisícimi rokmi bol na rôznych miestach našej planéty uctievaný ženský princíp. Túto teóriu možno podľa C. D. Collins vyvodiť z pretrvávajúcich archeologických nálezov tisícov ženských sôch, ktoré predstavujú najranejšiu umeleckú tvorbu na rôznych miestach starého sveta. Vzostup klasickej civilizácie v oblasti Egejského a Stredozemného mora sprevádza triumf maskulinného vedomia nad feminínnym. Charakterizuje ho ľudský triumf nad prírodou, mysle nad hmotou, rozumu nad extázou. Dochádza k definitívnej sociálnej subordinácii žien k mužom. Mýty sa transformujú, aby sa zhodovali so zmeneným sociálnym postavením pohlaví. Ženská symbolika je devalvovaná a zatlačená do pozadia v náboženskej literatúre aj v ľudskom živote. Náboženské výpovede sa transformujú do novej maskulínnej podoby. V tejto epoche za patriarchálnej revolúcie vzniká monoteizmus, ktorý podľa C. D. Collins má obhájiť rôzne podoby odcudzenia. Zároveň s patriarchálnou kultúrou sa rozvíja zakorenený psychický dualizmus. Jeho plodmi sú vojny, rasizmus, sexizmus, triedny útlak a ekologická deštrukcia.
Hierarchický model a jeho prekonanie
Feministická teológia neprestáva upozorňovať na nutnosť kriticky rozlišovať, ktoré momenty našej viery a tradície našej zbožnosti sú utláčateľské a deštruktívne. Od tých je nutné sa oslobodzovať. Je treba naopak posilňovať tie prvky, ktoré sú pozitívne a oslobodzujúce. Kresťanská tradícia nesie spoluzodpovednosť aj za to, že v západnej kultúre upadol do zabudnutia spoločný údel človeka so všetkým stvorením. Je spoluzodpovedná za ohrozenie života a ekologickú katastrofu. D. Sölle si kladie otázku prečo západná teológia rozvinula učenie o creatio ex nihilo, ale nikdy nerozvinula učenie o creatio ex amore. Keď Boh a svet sú chápané ako dve oddelené entity, potom príroda stráca každý rys sakrálneho. Zem potom nie je svätá a stáva sa púhym objektom ľudskej manipulácie.
Ako ukončiť patriarchát?
Ukončiť patriarchát – to dnes vieme – vyžaduje namáhavé, drobné bolestivé a oslobodzujúce kroky... M. Bűhrig dáva zaznieť hlasu mladej Švajčiarky, ktorá vyslovuje to, čo očakáva mnoho žien od cirkvi budúcnosti. Je to sen o cirkvi, v ktorej počuť hlas ich členov, kde ženy majú istotu, že cirkev rozumie ich problémom. Ženy majú možnosť spoluutvárať a spoluurčovať štruktúry cirkvi. Nemusia sa len prispôsobovať danému poriadku.
Záver
Rastúce množstvo štúdií a kníh svedčí o záujme a tvorivosti žien najmladšej, strednej aj staršej generácie. Feministická revízia kresťanskej a židovskej teológie pokračuje. Vedľa verejného záujmu stretáva sa toto úsilie aj s nevšímavosťou, odmietaním a dokonca podozrievaním z heréze.
Spravodlivosť a zachovanie stvorenia sú dve kľúčové otázky na prelome 20. a 21. storočia. Ľudská situácia je rozporná. Naliehavo je preto potrebný dialóg. Keď muži a ženy v cirkvi aj v spoločnosti vstúpia ako vzájomne si rovní do otvoreného dialógu, môže dôjsť k dosiahnutým zmenám v oblasti vedomia a myslenia, v reči aj v spoločnom živote. Je na čase, aby všetci prijali Boží dar, ktorý spočíva v opustení doterajšieho patriarchálneho ponímania sveta, a boli oslobodení k skutočnému inkarnačnému poľudšteniu. Boh nás potrebuje ako partnerov.
Štefan Šrobár
Český zápas 19/2024 z 12. 5. 2024
Ilustrace - vitráž: Franz Mayer z Mnichova - Svaté ženy u hrobu
Ke Dni matek. Kazatelka: Všechny děti byly pečlivě plánované!
