Český zápas č. 28/2023 z 9. 7. 2023 - Jan Hus iste nebol jediný, kto sa zaslúžil o vznik a vývoj fenoménu husitstva. Prispeli k tomu aj niektorí z jeho súčasníkov a nasledovníkov.
Jakoubek ze Stříbra sa zásadne pričinil o formuláciu husitskej teológie, takže u historikov dostal titul „druhý zakladateľ husitstva“. Husitský arcibiskup Jan Rokycana bol na čele tvoriacej sa utrakvistickej cirkevnej organizácie. Vojvodcovia Ján Žižka z Trocnova a Prokop Holý majú zásluhy o samotné prežitie husitského hnutia. Základy, na ktorých sa toto hnutie formovalo, ale položil Jan Hus.
Jan Hus ako človek
Keď nekázal, alebo neprednášal na univerzite, pripravoval si Hus svoje vystúpenia, rozjímal nad Písmom, alebo písal svoje diela. Napriek kritike a moralizovaniu je v Husových spisoch cítiť záujem o bežný život ľudí. Prirovnania čerpal zo svojho okolia a to nielen zo života univerzitných vzdelancov, ale aj jednoduchých ľudí. Mnoho ráz prejavil aj zmysel pre humor. V polemikách s odporcami používal ostré vyjadrenia a sarkazmus. Polemické diela vytváral ad hoc v reakcii na nepriateľské hanopisy, alebo na výroky a udalosti, na ktoré považoval za potrebné reagovať. V rokoch 1412-1414 okolnosti prinútili Husa napísať niekoľko rozsiahlych polemických diel o cirkvi.
Jan Hus do svojich diel preberal rozsiahle state z diel Johna Wyclifa, jeho filozofie, ponímania Písma ako večného zvrchovaného Božieho zákona. Kritika súčasnej cirkevnej hierarchie vychádzala z Husovho vnútorného presvedčenia a nemala len emotívnu podobu. Z cirkevných otcov mal v najväčšej úcte a obľube Augustína, sympatizoval tiež s kritikou zosväťštenej cirkvi Bernarda z Clairvaux.
Zápas o presadenie reformného programu
Husov reformný program spočíval jednak vo vytvorení vzťahu výsledkov teologickej špekulácie s morálnymi zásadami doby, ako aj v snahe vniesť reformné témy do najširších vrstiev spoločnosti a získať pre ne podporu medzi politickou a akademickou elitou, ale aj mimo nej. Hus si bol dobre vedomý, že na získaní mocných stúpencov závisí samotné prežitie reformného hnutia. V otázkach cirkevnej reformy Hus spočiatku spolupracoval s pražským arcibiskupom Zbyňkom Zajícem z Hazmburka. Zlom však nastal v roku 1403, kedy univerzita odsúdila 45 bludných článkov z Wyclifových spisov a v rokoch 1405-1407 sa dostali žaloby za šírenie wyclifizmu z Čiech až k pápežovi. Názorový rozkol v otázke dvojpápežstva vyniesol Husovi zo strany arcibiskupa prvé sankcie. Arcibiskup Zbyněk si pre svoj zákrok proti wyclifizmu vyžiadal pápežskú podporu. Alexander V. nariadil odovzdať Wyclifove knihy a zakázal kázanie v kaplnkách (vrátane Betlehemskej). V lete 1410 Zbyněk nariadenie v pápežskej bule vykonal a dal Wyclifove knihy spáliť.
Hus v Kostnici
Husove názory na cirkev a zvlášť na pápežstvo sa stali ťažiskom zoznamu tridsiatich bludných téz, ktorými bol odôvodnený konečný rozsudok nad Husom. Kostnický koncil od Husa chcel, aby sa wyclifského bludu zriekol. Počas celého procesu sa Hus mnoho ráz ohradzoval, že niektorý článok bol vypísaný z Wyclifových, alebo z jeho vlastných diel chybne a že ho v tomto znení nikdy nezastával. Články, ktoré nehlásal, nemohol odvolať, pretože by postupoval proti vlastnému svedomiu. Potom Hus už len vysvetľoval, v akom zmysle považuje predložené tézy za správne...
Jeho kostnickí sudcovia dobre postrehli, že Husovo učenie nie je zlučiteľné zo spoločenskou úlohou, akú si stredoveká cirkev nárokovala. Tak isto rozpoznali, že Hus ako populárny kazateľ je schopný šíriť túto, z ich pohľadu, rozvratnú náuku medzi ľuďmi, a tým živiť ich nespokojnosť, ktorej sa obávali. Preto sa odhodlali k mocenskému zákroku a poslali Husa na hranicu...
Štefan Šrobár
Český zápas č. 28/2023 z 9. 7. 2023
