(ČZ 26/2025) Kresťanstvo prichádzalo na naše územie už koncom 8. storočia. Prichádzalo z troch strán, a to najprv zo západu, z Franskej ríše, z juhu, z Talianska a neskoršie aj z východu, z Byzantskej ríše.
Táto tretia misia, najdôkladnejšia a najúspešnejšia, sa vlastne uskutočnila až po príchode Cyrila a Metoda roku 863 do Veľkej Moravy. Ak známo, slovanskí apoštolovia mali na želanie kráľa Rastislava úlohu dokončiť pokresťančenie nášho územia. Cyril a Metod si doviedli na túto prácu viac žiakov (Gorazd, Angelár, Naum, Kliment, Sava, Vavrinec, Konštantín) a do 200 žiakov si potom tu odchovali. Východné kresťanstvo, ktoré priniesli, sa tak u nás stretalo so západným, ktoré tu predtým šírili latinsko-západní mnísi. Z tých čias tu už stáli prvé kresťanské kostolíky (v Bratislave asi z roku 828 a v Nitre asi z roku 830).
Cyril a Metod si na svoju prácu priniesli bohoslužobné knihy: Evanjeliár (zbierku evanjelií na celý rok), Epištolár (zbierku epištol), Služebník (obradnú knihu), Trebník (knihu úkonov), Časoslov (knihu modlitieb), Osmiglasnik (knihu ná-božných spevov) a postupne tu pripravili aj preklad Biblie. Kráľ Rastislav im bol veľmi naklonený, ale jeho nástupca Svätopluk slo-vanskej liturgii neprial. Aj nemeckí kňazi, ktorí tu boli, žalovali na slovanských apoštolov u pápeža. Preto sa títo museli ísť po štyroch rokoch do Ríma ospravedlniť a vec slovanskej liturgie vysvetliť. Z rím-skych pápežov ju niektorí priali, niektorí ju zakazovali. Cyril sa z Rí-ma už nevrátil a čoskoro tam zomrel. Metod prišiel späť po dvoch rokoch – medzičasom ho väznili v Nemecku – a pôsobil tu, vo Veľkej Morave, až do smrti, teda vyše 20 rokov. Po jeho smrti (885) Svä-topluk vyhnal jeho žiakov, ktorí sa rozišli do Čiech, do Poľska, do Juhoslávie a najviac do Bulharska, kde priviedli na vysoký stupeň náboženský aj kultúrny život. Tam, pri Ochridskom jazere, sa Kliment stal vedúcim biskupom.
Na našom území bola slovanská liturgia definitívne zakázaná roku 1074. Po tomto termíne zavládla liturgia latinská, ktorá trvala až do reformácie a v katolíckej cirkvi až do II. vatikánskeho koncilu. Z cyrilo-metodejského dedičstva zostalo na Slovensku, resp. vo Veľkej Morave, viac vecí na dlhý čas ako odkaz a trvá to podnes:
1. Liturgia v jazyku staroslovanskom (slovienskom) pomáhala prehlbovať kresťanstvo Veľkomoravskej ríše. Kládla dôraz na mravnosť, na morálku a etiku, v záujme toho, aby kresťanské učenie nezostávalo len na povrchu, ale aby šlo do hĺbky. Usilovala sa odviesť ľudí od pohan-ských povier a spôsobov, najmä v manželskom živote.
2. Cyril a Metod zostavili prvé písmo pre Slovanov, tzv. hlaholské písmo, a to z malej gréckej abecedy. V tomto písme vznikala literatúra nábožen-ská, národno-kultúrna, do dedičstva ktorej vstúpili neskoršie husiti. Po odchode Metodových žiakov do Bulharska tam bolo zostavené nové písmo, a to z velkej gréckej abecedy, známe pod názvom cyrilika. Je to v základe to isté písmo, ktoré sa na východe Európy s malými zmenami používa dodnes.
3. Slovienska liturgia sa stala dobou zrodu náboženského básnictva a na-šej najstaršej duchovnej piesne Kyrie eleison: „Hospodine, pomiluj ny“. Na spôsob tejto piesne skladali neskoršie Husovi nasledovníci po-dobné piesne – skladané na Kyrie, na Glóriu a Krédo, ktoré sa zásluhou Tranovského dostali k nám na Slovensko a sú podnes zvláštnosťou našej slovenskej evanjelickej hymZvardoňnológie. Podobne sa nám podnes zachoval aj tzv. staroslovanský Otče-náš, spievaný pri niektorých príle-žitostiach (napr. na Štedrý večer).
4. Cirkevná slovančina (slovienčina) znela dokonca aj na uhorskom kráľovskom dvore. Zásluhu na tom mal Čech Radla (Astrik, Anastazius) a jeho 10 mníchov, ktorí položili základ novej liturgie, literatúry a kultúry v tvoriacom sa uhorskom štáte. Niektoré slová pre náboženské pojmy v maďarčine boli prevzaté zo slovanskej zásoby, ako tomu bolo aj v iných oblastiach života.
5. Stará cirkevná slovančina bola aj literárnou spisovnou rečou v Srbsku do 15. storočia, v Bulharsku a Rusku do 17. storočia. Pre pravoslávnu, či-že grécko-východnú alebo ortodox-nú cirkev, je táto staroslovanská reč (slovienčina) liturgickou rečou podnes.
6. Podobný význam náboženský, jazykový, literárny a národný sa neskoršie pripisoval práve tak Jánovi Husovi. Hus bol stavaný k boku slovanským vierozvestom. Je zaují-mavé a symbolické, že sa aj do našich kalendárov dostali vedľa seba.
7. Na pamiatku solúnsko-tesalo-nických bratov upomína aj dvojitý, tzv. cyrilometodejský kresťanský kríž. Je u nás dosť zaužívaný a zdobí veže mnohých kresťanských kosto-lov, a to rovnako katolíckych, evan-jelických, pravoslávnych i grécko-katolíckych.
Cyrilometodejské dedičstvo, slo-vanské písmo, slovienska reč a liturgia, idea slovanská, kultúrne dedič-stvo veľkomoravské, to boli počiatky našich kultúrnych dejín. Odkaz tohto dedičstva znel v našom slovenskom a českom organizme až do najnov-ších čias a znie podnes. Je to aj pole, na ktorom sa dá dnes nanovo roz-víjať a upevňovať aj ekumenické porozumenie a zbližovanie na širšom medzicirkevnom a medzinárodnom poli.
Literatúra: Ján Petrík, Evanjelický posol, 63, 1973, č. 13, s. 3.
Štefan Šrobár
Český zápas č. 26 z 29.6. 2025
Související: Metoděj jako kacíř